kategórie
...

Aké sú dôvody nároku? Základ nároku v rozhodcovskom konaní

Dôvod žaloby je možné vykladať tak z hmotnoprávneho, ako aj z procesného právneho hľadiska. Podľa výkladu I.E. Engelmana je to z prvého hľadiska právny vzťah, ktorý slúži ako základ žaloby, a po druhé - súbor okolností, ktoré odôvodňujú pohľadávku podľa zákona a musia sa v prihláške uviesť v plnom rozsahu.

Ak súhlasíte so stanoviskom D. A. Fursova, procedurálna povaha dôvodov nároku obsahuje 2 prvky: právne dôvody a faktické okolnostiktoré poukazujú na konkrétne právne normy a odrážajú vzťah právnych dôsledkov so skutočnými okolnosťami.

Arbitrážne konanie: rozhodnutie

Zastáva dominantné postavenie medzi ostatnými inštitúciami sporného rozhodcovského konania. V rámci súdu všeobecnej jurisdikcie, ako aj v rámci stien rozhodcovského súdu, je súdny spor dôležitým opravným prostriedkom na obranu sporného (porušeného) práva.

Zákon dáva každej zainteresovanej osobe právo obrátiť sa na súd (v tomto prípade na rozhodcovský súd) s požiadavkou ochrany svojho sporného (porušeného) práva, zákonom chráneného záujmu, na ktorý je potrebné podať žalobu (reklamáciu) písomne. Dotknutá osoba (držiteľ práva) v nej uplatní svoj bezprostredný nárok vo vzťahu k inej osobe (porušovateľ práv žalobcu) - odporcovi.

Môžeme teda povedať, že súdny proces je prostriedkom na začatie vhodného rozhodcovského konania v konkrétnom prípade. Jeho právnym aspektom ako procesného ochranného prostriedku nápravy je overenie (v ustanovenom procesnom poriadku) zákonnosti a platnosti vecnej žaloby prvej osoby (žalobca) voči inej (odporcovi), ktorá sa stane účastníkmi konania, medzi ktorým sa vedie spor. o osobitnom zákone. Správne vykonanie príslušného dokumentu vám pomôže pri výbere vzorky.

dôvody žaloby

Individualizácia prvkov súdneho konania v rozhodcovskom konaní

Existujú dve z nich: základ a predmet pohľadávky. Poskytujú príležitosť konkretizovať súdny proces ako aj proces v príslušnom prípade a umožňujú vám tiež určiť povahu, vlastnosti, rozsah, smer súdnej činnosti.

Predmetom rozhodcovského konania (ako aj občianskeho) je súdne právo, ktoré uvádza navrhovateľ a ktoré sa týka návrhu na rozhodnutie súdu. Môže to byť právny vzťah vo všeobecnosti alebo konkrétny záujem chránený najmä zákonom.

Návrh žalobcu proti príslušnému žalovanému musí byť podložený skutočnými okolnosťami prípadu (v súlade s APC Ruskej federácie). Predmetom žiadosti o zákaz (udelenie) môže byť žaloba žalobcu (vecná) voči obžalovaným v súvislosti so zákazom vykonať niekoľko konaní, ktoré porušujú jeho práva.

Zmena predmetu nároku v niektorých prípadoch môže viesť k významnej zmene jeho vzhľadu. Jeho objasnenie je k dispozícii počas konania v tomto prípade.

Základom nároku v rozhodcovskom konaní sú také právne skutočnosti, na základe ktorých žalobca formuluje svoje nároky (nároky) vo vzťahu k odporcovi. Môžeme povedať, že ide o mnohoraké faktické zloženie, ktoré vytvára základ pre tok nároku žalobcu vo vzťahu k odporcovi.

Základ nároku v rozhodcovskom konaní

Rôznorodosť predmetného nároku

Prijíma sa zdôraznenie týchto dôvodov:

  1. Právne (všetky druhy porušenia zákona, regulačné akty, ktoré slúžia ako základ pre vytvorenie nároku žalobcu vo vzťahu k odporcovi).
  2. Skutočnosť (množstvo právnych skutočností, faktické okolnosti).

Právnym základom žaloby je porušenie zákona (iných predpisov), ktoré sú uvedené v príslušnom vyhlásení o pohľadávke a ktoré slúžia ako základ pre vznik nároku žalobcu voči žalovanému. Z právneho hľadiska musí žalobca jasne označiť sporný trestný čin, uviesť odkaz na príslušný zákon (iné regulačné akty), na konkrétny právny štát porušený žalovaným podľa žalobcu.

Nesprávne určenie základu pohľadávky je dôvodom zrušenia predtým prijatého súdneho rozhodnutia. Každý základ by mal byť založený na konkrétnych právnych normách.

Podľa APC Ruskej federácie môže žalobca počas posudzovania príslušného prípadu na rozhodcovskom súde prvého stupňa až do prijatia právoplatného súdneho aktu zmeniť základ pohľadávky alebo jej predmet. Má tiež právo zvýšiť (znížiť) pohľadávky v súdnom konaní.

Občiansky súdny proces: postup pri podaní

Môže byť predložený, a to od okamihu začatia príslušného trestného prípadu až po ukončenie súdneho vyšetrovania počas jeho konania na súde prvého stupňa. Podať žalobu (občiansku) znamená, že občiansky žalobca je úplne oslobodený od platenia štátnej povinnosti.

občianska žaloba

Občiansky žalobca - fyzická alebo právnická osoba, ktorá uplatnila nárok na náhradu majetkovej škody, s výhradou existencie dôvodov domnievať sa, že škoda bola spôsobená práve trestným činom. Môže vzniesť občianskoprávny spor o náhradu majetkovej ujmy za nemajetkovú ujmu. V čase ukončenia vyšetrovania sa môže občiansky žalobca oboznámiť s niektorými materiálmi tohto trestného prípadu, ktoré priamo súvisia s nárokovaným nárokom.

V situácii, keď ide o maloleté osoby, či už úplne alebo čiastočne nespôsobilé, alebo iné osoby, ktoré nie sú schopné samostatne brániť svoje práva. (legitímne záujmy) podať súdny spor (občiansky) bude môcť svojim zákonným zástupcom a štátu - prokurátorovi.

Vyšetrovacie orgány majú právo uplatňovať potrebné opatrenia na zabezpečenie vyhláseného a možného súdneho sporu (občianskeho). Iba na žiadosť žalobcu alebo poškodeného alebo ich zástupcov alebo prokurátora môže súd prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie tohto občianskeho súdneho sporu (napríklad zabavenie majetku, zabezpečenie atď.). Účasť občianskeho žalobcu na súdnom konaní nie je potrebná, ak odporca súhlasí so všetkými bodmi občianskeho súdneho sporu.

Občiansky proces: dôvody

podať žalobu

Tento prvok občianskeho súdneho konania pozostáva z právnych skutočností, ktoré tvoria základ hmotnej žaloby žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Obsah žaloby by mal uvádzať okolnosti, ktoré slúžia ako základ pre nárok žalobcu na odporcu (Občiansky súdny poriadok Ruskej federácie).

Právne fakty - okolnosti, ktoré vytvárajú, menia práva, povinnosti strán alebo bránia ich výskytu.

Základ žaloby v občianskom súdnom konaní - argumenty, na ktorých je založený nárok žalobcu vo vzťahu k odporcovi.

Medzi právne fakty patria:

  • uzatvorenie dohody;
  • registrácia manželstva;
  • spôsobiť škodu.

Dôvodom nároku sú spravidla zložité multifaktoriálne kompozície právnej orientácie. Všetky právne známe skutočnosti tvoria skutkový základ občianskoprávneho konania. Pri podaní na súd sa jedna strana (žalobca) odvoláva na ochranu svojho subjektívneho práva. Na splnenie tejto požiadavky je však potrebné, aby sa zakladala na konkrétnej právnej norme (chránená je len požiadavka založená na zákone).V tejto súvislosti môžeme dospieť k záveru, že okrem právnych skutočností je potrebné určiť aj hmotnoprávne pravidlo, ktoré odráža právny základ občianskeho súdneho konania.

podať žalobu

V občianskom súdnom konaní (ako aj v už spomínanom rozhodcovskom konaní) sú dôvody nároku rozdelené na právne a faktické. A zlý dôvod môže tiež slúžiť ako dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu.

Klasifikácia skutočností, ktoré sú predmetom žaloby

Je obvyklé rozlišovať tri zo svojich skupín:

  1. Fakty, ktoré priamo „vytvárajú“ právo (základ pre nárok žalobcu). Napríklad súdny spor zabavenie hypotéky Vychádza z takých skutočností, ako je existencia úverového záväzku, kolaterál, riadne vykonanie a obsah týchto zmlúv, splnenie predpísaných záväzkov veriteľom vo vzťahu k dlžníkovi atď.
  2. Fakty pasívnej a aktívnej legitimity (ich zistenie určuje primeranú povahu účastníkov rozhodcovského konania). Fakty aktívnej legitimity sú skutočnosti, ktoré naznačujú súvislosť nárokovanej pohľadávky so samotným žiadateľom a pasívna legitimácia sú skutočnosti, ktoré odrážajú vzťah deklarovanej povinnosti s exekútorom (odporcom).
  3. Fakty týkajúce sa príležitosti vo vzťahu k žalobcovi sú skutočnosti naznačujúce potrebu požiadať o primeranú ochranu na súde. S odkazom na skorý príklad je táto skutočnosť odmietnutím splácania dlhu dlžníkom alebo oneskorením pri plnení požadovaného úverového záväzku.

Zmena občianskeho konania

Tento postup sa vykonáva na jeho základe a podľa predmetu (Občiansky súdny poriadok Ruskej federácie). Tieto prvky sú rozhodujúce pre vymedzenie rozsahu nároku na deklarovanú pohľadávku. Taktiež určujú smer, vlastnosti a priebeh súdneho konania osobitne pre každý občiansky proces. Otázka týkajúca sa prvkov tvrdenia má tak teoretický, ako aj praktický význam.

Občiansky súdny proces (ako aj súdny spor podaný na rozhodcovskom súde) pozostáva z dvoch častí: predmetu a dôvodov.

Občiansky súdny poriadok

Ťažkosti s konkretizáciou prvkov nároku

Po prvé, problém spočíva v neexistencii jednoznačného a jasného prístupu k povedomiu o základe a predmete pohľadávky, existuje iba formálny výklad týchto prvkov. Počas súdneho konania sa však často robia pokusy o ich špecifikáciu, čo vedie k mnohým rozporom.

Súdy nižšej úrovne majú veľmi úzke porozumenie posudzovaným prvkom žaloby (vidia rozdiel medzi 2 podobnými, na prvý pohľad pohľadávkami), ale rozhodnutia predsedníctva Vyššieho rozhodcovského súdu týkajúce sa dohľadu majú tendenciu všeobecnejšie porozumieť (najčastejšie uprednostňujú identitu) nároky).

Po druhé, ďalším problémom je nevnímanie predmetných prvkov ako náznakov, ktoré sa uvádzajú pre veľké množstvo podobných prípadov. Vo väčšine prípadov prístup vyššie uvedeného stupňa závisí od mnohých okolností určitého sporu, ktoré nemožno nazvať univerzálnym právnym hľadiskom.

Dôsledky chybnej konkretizácie prvkov nároku

Vyššie uvedený rozdiel v prístupe jednotlivých súdov môže viesť k závažným rizikám vo vzťahu k žalobcovi. Aby sa tomu zabránilo, stojí za to sformulovať nároky z nároku s maximálnou presnosťou.

Nesprávny výber spôsobu ochrany svojich práv vedie spravidla k následným pokusom o objasnenie a doplnenie pohľadávok, ktoré súd považuje za zmenu v predmete a dôvodoch, a preto ich objasnenie odmietne.

Ak sa zameriame na všeobecný prístup k uznávaniu prvkov pohľadávky, je dôležité predpísať všetky podrobnosti sporu a kompetentne ich zdôvodniť (zo skutočnej aj zo strany právnej) pre zamýšľanú ochranu.V opačnom prípade to môže mať za následok odmietnutie uplatniť nárok z dôvodu slabého postavenia a ďalší pokus povedie k zlyhaniu. Najpravdepodobnejšie bude súd so všeobecným prístupom k pochopeniu prvkov konania považovať nový proces za totožný s tým, ktorý sa už zvažoval.

Výklad pojmu „nárok na náhradu škody“

právne kroky

Musí to byť vlastnené záujemca ktorý sa chce obrátiť na súd kvôli právnej ochrane.

Právo na náhradu škody (z procesného hľadiska) - procesné právo (čisto subjektívne) zainteresovanej osoby, ktorá sa nachádza v situácii údajného porušenia (napadnutia), požiadať súd o primeranú ochranu. Môžeme povedať, že v konkrétnom občianskom prípade ide o právo na spravodlivosť.

Jej predmetom sú jednotliví občania, organizácie našej krajiny, ako aj cudzinci s občianstvom alebo bez neho. Vyplýva to z dôvodu jej priestorov, okolností, ktorých prítomnosť alebo neprítomnosť je spojená so vznikom subjektívneho práva konkrétnej osoby na podanie žaloby v danom prípade.

Môžu mať formu:

  • občianske právne postavenie;
  • absencia súdneho rozhodnutia (právoplatného) vydaného už v rovnakom prípade;
  • právny záujem (predmetom tohto práva sú výlučne osoby, ktoré vyjadrili želanie hájiť svoje vlastné práva alebo záujmy chránené zákonom; osoby, ktoré majú zákonné právomoci týkajúce sa ochrany práv záujmov iných);
  • jurisdikcia prípadu na súde;
  • absencia rozhodnutia rozhodcovského súdu (záväzné pre účastníkov prijatého konania týkajúceho sa sporu tých istých účastníkov týkajúceho sa toho istého predmetu a z tých istých určených dôvodov, s výnimkou situácií, keď súd nevydal exekučný titul na vykonanie tohto rozhodnutia).

Existujú tiež osobitné predpoklady - množstvo okolností, ktoré si okrem všeobecných vyžadujú aj povinné dodržiavanie. Napríklad niektoré spory, ktoré vznikajú z právnych vzťahov pracovnej sféry, si vyžadujú, aby Komisia predovšetkým zvážila vhodný druh sporov. Uvažované právo sa objaví iba vtedy, keď sa požadovaný výsledok nedosiahne pri podaní žiadosti o uvedenú províziu. Zahŕňa tiež postup na zabezpečenie súladu s reklamačným poriadkom pri podávaní reklamácie v sporoch týkajúcich sa železničnej dopravy.

Prítomnosť negatívnej povahy predpokladu naznačuje, že pre tieto osoby neexistuje predmetné právo, a objasnenie tejto skutočnosti počas podania žiadosti o náhradu škody povedie k jej odmietnutiu a následnému začatiu konania. V prípade, že v priebehu konania nedošlo k porušeniu tohto práva, sa konanie ukončí.

Zabezpečenie pohľadávky: opatrenia

Musia byť rovnocenné (úmerné) požiadavke stanovenej žalobcom. Osoba, ktorá sa zúčastňuje na tomto prípade, má právo podať vyhlásenie týkajúce sa nahradenia navrhovaných opatrení s cieľom zabezpečiť ďalšie nároky. V situácii zabezpečenia pohľadávky týkajúcej sa vrátenia určitej sumy peňazí má teda jedna zo strán (žalovaná strana) namiesto opatrení, ktoré zaviedol súd tohto druhu, právo okamžite uložiť požadovanú sumu na účet.

Otázka týkajúca sa zrušenia pohľadávky sa rieši počas súdneho konania. V takom prípade sa stranám zapojeným do konkrétneho prípadu oznámi miesto a čas jeho zasadnutia. Ich neobjavenie nie je prekážkou pri posudzovaní tohto problému.

Vyššie uvedené opatrenia môžu mať formu:

  1. Zabavenie všetkého majetku, ktorý patrí odporcovi.
  2. Zákaz odporcovi v tom, aby podnikol konkrétne kroky.
  3. Zákaz iných osôb podniknúť konkrétne kroky, ktoré sa týkajú predmetu sporu, vrátane prevodu majetku na odporcu.
  4. Pozastavenie predaja nehnuteľností v prípade podania žaloby týkajúcej sa jeho prepustenia z väzby.
  5. Pozastavenie inkasa podľa vydaného exekučného titulu, ktoré je dlžníkom napadnuté.

V prípade porušenia zákazov ustanovených súdom sa páchateľom uloží pokuta rovnajúca sa 10 minimálnym mzdám. Okrem toho má žalobca právo tieto osoby súdne uplatniť na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nedodržaním súdneho rozhodnutia týkajúceho sa tohto nároku.


Pridajte komentár
×
×
Naozaj chcete odstrániť komentár?
vymazať
×
Dôvod sťažnosti

obchodné

Príbehy o úspechu

zariadenie